Vladimír Bartoň sa narodil 19.8.1948 v Bratislave. Herectvo ho nelákalo, chcel byť kominárom. Pričuchol k nemu až na strednej škole vďaka učiteľke slovenčiny. „Prinútila ma ísť na recitačnú súťaž a tam som sa stretol s mladým Bednárikom. On to...
Životopis
Vladimír Bartoň sa narodil 19.8.1948 v Bratislave. Herectvo ho nelákalo, chcel byť kominárom. Pričuchol k nemu až na strednej škole vďaka učiteľke slovenčiny. „Prinútila ma ísť na recitačnú súťaž a tam som sa stretol s mladým Bednárikom. On to samozrejme vyhral, ale byť druhý za Bednárikom nebola a nie je žiadna hanba,“ spomína si na prvé stretnutie s neskoršou režisérskou legendou.
Vtedy ešte netušil, že s o rok starším Bednárikom sa stretne aj neskôr na súťaži amatérskych súborov, na vysokej a aj v budúcnosti na divadelných doskách, kde s ďalším kolegom vytvoria nerozlučnú trojicu. Bartoňov herecký talent a hlas nezostali bez povšimnutia, a tak sa, motivovaný a povzbudzovaný režisérmi či porotcami na súťažiach, rozhodol pre štúdium herectva. V škole sa stretol so Soňou Valentovou, Milanom Kňažkom, Františkom Kovárom, Emilom Horváthom či Dušanom Jamrichom. Nerozlučnú kamarátsku trojku však vytvoril s Jozefom Bednárikom a Dušanom Kaprálikom.
Chceli ísť do martinského divadla, ale pre nedostatok miesta ich neprijali. Na doporučenie Karola Spišáka išli do DAB v Nitre. „Nás troch volali Traja mušketieri,“ hovorí s úsmevom Bartoň. Aj keď sa mu v Nitre zapáčilo, túžba vrátiť sa domov v ňom žila ešte dlho. Často utekal do Bratislavy. „Keď som sa chcel domov vrátiť, Bratislava nemala záujem a keď mala záujem Bratislava, nemal som už záujem ja. V Nitre som našiel druhý domov.“
Okrem cestovania rád varí, číta, lyžuje, chalupárči a je poľovníkom. Málokto vie, že je nositeľom juniorského titulu Majster Slovenska v šerme fleuretom z roku 1966. Nitrania ho poznajú aj ako pedagóga, učiteľovanie však zavesil na klinec. Bartoň má za sebou čerstvý štúdiový film so študentmi Filmovej fakulty VŠMU.
Zahral si aj vyšetrovateľa v Ordinácii v ružovej záhrade a pred sebou má rolu eštebáka v hre na námet Juraja Kukuru. Aj keď drsné roly sa jubilujúcemu Bartoňovi pozdávajú najviac, v pamäti mu navždy zostanú zapísané dve špeciálne. Prvá veľká v roku 1971, keď si zahral Petra Vosmibratova v Ostrovského Lese a neskôr hlas Boha v pašiových hrách, na ktorých sa podieľala aj jeho najstaršia dcéra Barbora.
Na tenise stretol svoju terajšiu manželku Zuzku, s ktorou má štyri deti. Chodníčkom herectva sa žiadne z detí Vladimíra Bartoňa nevydalo, aj keď, ako hovorí sám herec, divadlo všetci milujú, ale iba ako diváci.
Vtedy ešte netušil, že s o rok starším Bednárikom sa stretne aj neskôr na súťaži amatérskych súborov, na vysokej a aj v budúcnosti na divadelných doskách, kde s ďalším kolegom vytvoria nerozlučnú trojicu. Bartoňov herecký talent a hlas nezostali bez povšimnutia, a tak sa, motivovaný a povzbudzovaný režisérmi či porotcami na súťažiach, rozhodol pre štúdium herectva. V škole sa stretol so Soňou Valentovou, Milanom Kňažkom, Františkom Kovárom, Emilom Horváthom či Dušanom Jamrichom. Nerozlučnú kamarátsku trojku však vytvoril s Jozefom Bednárikom a Dušanom Kaprálikom.
Chceli ísť do martinského divadla, ale pre nedostatok miesta ich neprijali. Na doporučenie Karola Spišáka išli do DAB v Nitre. „Nás troch volali Traja mušketieri,“ hovorí s úsmevom Bartoň. Aj keď sa mu v Nitre zapáčilo, túžba vrátiť sa domov v ňom žila ešte dlho. Často utekal do Bratislavy. „Keď som sa chcel domov vrátiť, Bratislava nemala záujem a keď mala záujem Bratislava, nemal som už záujem ja. V Nitre som našiel druhý domov.“
Okrem cestovania rád varí, číta, lyžuje, chalupárči a je poľovníkom. Málokto vie, že je nositeľom juniorského titulu Majster Slovenska v šerme fleuretom z roku 1966. Nitrania ho poznajú aj ako pedagóga, učiteľovanie však zavesil na klinec. Bartoň má za sebou čerstvý štúdiový film so študentmi Filmovej fakulty VŠMU.
Zahral si aj vyšetrovateľa v Ordinácii v ružovej záhrade a pred sebou má rolu eštebáka v hre na námet Juraja Kukuru. Aj keď drsné roly sa jubilujúcemu Bartoňovi pozdávajú najviac, v pamäti mu navždy zostanú zapísané dve špeciálne. Prvá veľká v roku 1971, keď si zahral Petra Vosmibratova v Ostrovského Lese a neskôr hlas Boha v pašiových hrách, na ktorých sa podieľala aj jeho najstaršia dcéra Barbora.
Na tenise stretol svoju terajšiu manželku Zuzku, s ktorou má štyri deti. Chodníčkom herectva sa žiadne z detí Vladimíra Bartoňa nevydalo, aj keď, ako hovorí sám herec, divadlo všetci milujú, ale iba ako diváci.