Miro Šindelka v roku 1988 ukončil štúdium na pražskej FAMU. Jeho absolventský film ...a tak som začal utekať (1988) je portrétom mladého delikventa, ktorého prepustili z väzenia. „Ide o sociálno-psychologický portrét mladého muža, ktorého prepustili z väzenia, ale všetko nasvedčuje tomu, že sa tam onedlho opäť vráti. Film sa vymyká z radu ostatných s príbuznými témami maximálnou mierou otvorenosti výpovede hrdinu, spracovaním, ktoré rozohráva ľudskú drámu do najmenších detailov.“ O rok neskôr nakrúca voľné pokračovanie s názvom Chvenie (1989). V tomto filme je hlavnou postavou muž, ktorý sa snaží odhaliť rozkrádanie a korupciu v podniku. „Snímka Chvenie plasticky odkrýva princíp fungovania ľudí v totalitnom systéme, keď bola maximálne umŕtvená spontánna aktivita a všetko sa riadilo heslom ´čo ťa nepáli, nehas´.“ Posledný diel trilógie sa volá Napísané a venuje sa téme detských samovrážd.

Vášnivý bozk
Jeho celovečerný hraný debut prichádza o tri roky neskôr a nesie názov Vášnivý bozk. Je to príbeh o mladej žene, ktorá sa v krátkom čase musí rozhodnúť či vytrvá v prázdnom ale materiálne pohodlnom manželstve, alebo sa rozhodne pre nezávislú, finančne neistú cestu a bude vychovávať svojho mentálne postihnutého syna. Václav Macek film hodnotí: „usiluje sa o súlad s postmoderným variantom filmovej tvorby, o hru s divákom a s filmom. ... Debutant uviazol uprostred dvoch krajných polôh americkej filmovej postmoderny. Vášnivý bozk nie je ani zmnohonásobeným gýčom z Modrého zamatu (1986, David Lynch), ale ani zreálňovaním klišé populárnej filmovej kultúry v Pulp Fiction (1994, Quentin Tarantino). Miroslav Šindelka si z každého vybral trocha, výsledkom je torzo.“

90te roky
V 90. Rokov si Miro Šindelka zakladá súkromnú spoločnosť s názvom Film Factory. Je to jedna z prývch filmových a televíznych programových producentov. V spolupráci s TV Markíza vyrába v 1998 cyklus 12 portrétov osobností Slovenska. Seriál nesie názov Tucet a jeho cieľom je zachytiť stav spoločnosti a jej vývoja. Medzi inými vznikli i portréty Ivety Malochovskej, Pavla Ruska či Róberta Fica. Tucet sa vysielal v rokoch 1997 – 2001 a ešte v roku 2004. Na réžii sa podieľalo niekoľko renomovaných slovenských režisérov, spomeniem len niektorých: Juraj Jakubisko, Vlado Balco, Dušan Trančík, Ján Piroh, Stanislav Párnický, Ján Oparty, Miro Šindelka, Juraj Johanides, Štefan Semjan, Tomáš Hučko a ďalší. Okrem práci v svojej produkčnej spoločnosti spolupracoval so spevákom Richardom Mullerom na jeho videoklipe Milovanie v daždi. V trende videoklipov Šindelka pokračoval aj so skupinou Free Faces.

Zostane to medzi nami
Šindelkov druhý dlhometrážny hraný film sa volá Zostane to medzi nami a svoju slovenskú premiéru mal v októbri 2003 (českú až v marci 2005). Témou tejto slovensko – českej koprodukcie je trojuholník partnerských vzťahov. V hlavnej úlohe sa predstavia: Danica Jurčová, Tomáš Hanák a Michal Dlouhý. Všetci traja si vo filme ponechávajú svoje civilné krstné mená. Šindelka sa spolu so Slavenou Pavláskovou a Pavolom Rankovom (úprava dialógov) autorsky podieľal aj na tvorbe scenára. Vizuálnu stránku diela mal na starosti kameraman Ján Ďuriš. Hudbu zložil Slavomír Solovic a Michal Kaščák, s ktorým už režisér spolupracoval na predošlom projekte z roku 1994. Danica a Michal sú v partnerskom vzťahu už desať rokov. Úspešný a zabezpečený Michal ponúka Danici manželstvo a istotu, ktoré sú viac logickým vyústením, než prejavom ich horúcich, úprimných citov. Chlad, racionalita, plán či sterilita: to sú slová, ktorými by sa v princípe dalo popísať ich partnerstvo. Na druhej strane Tomáš pôsobí chaoticky, neusporiadane, spontánne, živelne. Práve tieto vlastnosti upútajú Danicu natoľko, že začne Michala podvádzať. Jadro filmu sa skladá z Daniciných lží a neschopnosti či nemohúcnosti povedať Michalovi pravdu. Záver filmu je viac-menej otvorený – Michal si príde pre svoju modelku, Tomáš, neveriacky svojim očiam, nabáda Danicu, aby ostala. A týmito Michalovými slovami sa príbeh uzatvára: „Viem, že ma bude vždy podvádzať. Ale nikdy odo mňa neodíde.“ Napriek takto nepriaznivej kritike film získal na MFF Art Film Trenčiaske Teplice 2004 cenu SFZ (ÚSTT a LF) v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná pre Michala Kaščáka a Slavomíra Solovica.

Reakcie na tvorbu Mira Šindelku
Václav Macek v Dejinách slovenskej kinematografie vyzdvihuj režiséra práve vďaka jeho voľnej trilógii (...a ta som začal utekať; Chvenie; Napísané). Šindelka je výrazným tvorcom práve vďaka „maximálnej otvorenosti výpovede hrdinu, spracovaním. Strieda okamihy napätia s pokojom, nádej so zúfalstvom.“