Rodák z Trnavy Anton Malatinský, narozený 15. januára 1920, začínal v Rapide, neskôr hrával aj za ŠK Bratislava, s ktorým získal dva tituly majstra. V lige zohral 219 zápasov a dal 79 gólov (z toho za Trnavu 195/64). Bol výborným strelcom a dirigentom, skvelým technikom. Šesťkrát reprezentoval Slovensko a desaťkrát po vojne ČSR, bol aj na MS 1954 vo Švajčiarsku. Už ako prvoligový hráč trénoval trnavských dorastencov a v roku 1948 sa jeho chlapci stali majstrami republiky. Zranenie kolena ho v roku 1956 definitívne prinútilo vzdať sa aktívnej hráčskej činnosti. Začal sa naplno venovať trénerstvu. Napriek pôsobeniam v zahraničí drží rekord v počte odkaučovaných ligových zápasov medzi slovenskými kormidelníkmi. Na lavičke viedol svojich zverencov v 538 stretnutiach. Trnavský futbalový mág, ktorého familiárne volali Toni-báči, zomrel 1. decembra 1992. Aj po šestnástich rokoch je jeho meno a úspechy stále živé. Stal sa Trnavčanom 20. storočia in memoriam a je po ňom pomenovaný trnavský futbalový stánok (od 14. januára 1998).

Keď sa v malom Ríme rozhodli začiatkom roka 1998 pomenovať futbalový štadión Spartaka menom najvýznamnejšej osobnosti z histórie futbalu v meste, voľba padla jednoznačne na Antona Malatinského. Úspešný hráč, reprezentant a hlavne tréner bol skvelým pedagógom i psychológom, ktorý dokázal nielen vyhľadávať talenty a sformovať z nich majstrovské mužstvo, ale pri svojej práci nepotreboval žiadneho asistenta. Neustálym štúdiom zahraničnej literatúry a jej prenášaním do praxe v trnavských podmienkach predstihol o desaťročie vývoj najpopulárnejšej hry v bývalom Česko-Slovensku.
Trnava bola jeho zásluhou päť rokov hlavným mestom futbalu u nás (1968, 1969, 1971, 1972, 1973) a za sebou nechala aj také populárne kluby ako boli pražské Sparta a Dukla, bratislavský Slovan, či ostravský Baník. Malatinského „bílí andeli” počas úspešnej sedemročnice vyhrali SEP (1967), dva razy ČS. (1967, 1971) a raz Slovenský pohár (1971), spomínaných päť titulov, hrali v semifinále PEM (1969) proti Ajaxu Amsterdam a dva razy aj vo štvrťfinále európskych šampiónov (1973 – Derby County a 1974 – Dózsa Újpest). Svojmu mužstvu vštepil takú disciplínu a futbalovú zodpovednosť, že bolo úspešné aj v jeho neprítomnosti, keď ako tréner pôsobil v Rakúsku (Admira Wacker Wien, St. Pölten) a Holandsku (ADO Den Haag). S odstupom času možno smelo tvrdiť, že ak by bol v Spartaku po zisku prvého titulu zostal, bola by Trnava vo finále PEM a mala by minimálne o jednu majstrovskú hviezdičku viac.