Slovenský herec Emil Kosír už od svojho nástupu do DJGT vo Zvolene v roku 1959 patril k najobsadzovanejším hercom. Fyzické dispozície ho v mnohom predurčili na vytváranie komických a tragikomických postáv, ktorými zachytával ľudské slabosti, ale aj upozorňoval na nebezpečenstvo hlúposti a iných negatívnych vlastností. Z dlhého radu úspešných postáv spomeňme aspoň Pána Puntilu z Brechtovej hry Pán Puntila a jeho sluha Matti, Solomona Bozu z Patrickovej hry Vrahovia slečny Opaly, Zverolekára v hre Kým kohút nezaspieva, Samodurského z Ostrovského Bakrotu, či Milana zo Sokolovej Rodinnej slávnosti a hostinského v Brechtovej hre Videnie Simony Machardovej. Emil Kosír sa stal najdlhšie úradujúcim riaditeľom a aj umeleckým šéfom v doterajšej histórii divadla J. G. Tajovského vo Zvolene. S jeho šéfovaním sa viažu aj začiatky a dlhé roky riadenia ZHZ (Zámockých hier zvolenských), ktoré sám inicioval a dlho presadzoval.

Kosírovo herectvo bolo mnohostranné. Presvedčil v postavách zlých i smiešnych, podlých aj dobrákov. Svoj talent predviedol aj v televíznych filmoch a seriáloch ako Horká zima 1973, Nepokojná láska 1975, Štipku soli 1976, 10% nádeje 1976, Cukor 1982, Kára plná bolesti 1985, Sokoliar Tomáš 2000 a iných.

Ocenenie:
2010 získal cenu Kvet kultúry BBSK za celoživotný umelecký prínos pre Divadlo J. G. Tajovského a divadelníctvo na Slovensku
2006 získal Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre DJGT