František Zvarík
herec, zpěvák, operní pěvec
- Narození:
- 17. července 1921
- Úmrtí:
- 17. srpna 2008
Upravit profil
Slovenský herec, operný spevák, spevák ľudových piesní František Zvarík sa narodil 17. júla 1921 vo Vrútkach. Študoval herectvo a spev na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1942). Ešte počas hereckých štúdií sa stal popredným členom...
Životopis
Slovenský herec, operný spevák, spevák ľudových piesní František Zvarík sa narodil 17. júla 1921 vo Vrútkach. Študoval herectvo a spev na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1942). Ešte počas hereckých štúdií sa stal popredným členom činohry aj opery Slovenského Národného divadla v Bratislave (1940 - 1945).
Od roku 1956 bol členom Činohry SND. Na javisku SND stál už ako študent v roku 1939, kde pôsobil až do roku 1997. Za šesťdesiat rokov vytvoril v SND skoro 200 postáv – činoherných i operných. Účinkoval v rozhlasových programoch. Za Slovenského národného povstania pomáhal zakladať Frontové divadlo.
Známy bol aj ako spevák a interpret slovenských ľudových piesní. Vo svojom repertoári mal významné operné i činoherné úlohy. V roku 1949 stvárnil prvého Štelinu v slávnej Suchoňovej opere Krútňava. V opere národného divadla debutoval v roku 1946 vo veľkovýpravnej Musorgského opere Boris Godunov. Spieval aj v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Dvořákovej Rusalke či Verdiho Donovi Carlosovi.
Na činohernej scéne zase stvárnil úlohy v dielach Shakespeara, Schillera, Moliéra, Goldoniho. V legendárnom muzikáli Na skle maľované účinkoval dvadsať rokov ako Žandár Rozvážny. Poslednú úlohu naštudoval v inscenácii Tančiareň, v ktorej naposledy účinkoval 2. júna 2007.
Vo filme debutoval v roku1947 v Bielikovom Varúj, ďalej hral v 1953 Rodná zem, 1957 Posledná bosorka, 1968 Niet inej cesty, 1973 Skrytý prameň, 1975 Stretnutie, 1976 Červené víno I, II., 1985 Kára plná bolesti a mnoho ďalších. Naposledy hral vo filme Kruté radosti v roku 2002.
Svoje spomienky zhrnul do knižiek "Pierot s puškou" (1984) a "Pierot bez pušky" (2000). S veľkou láskou sa venoval kresleniu a maľovaniu, usporadúval aj svoje výstavy (Na scenári maľované).
Herečka bola aj jeho manželka Eva Krížikova a švagriná Elena Pappová – Zvaríková (1935 – 1974). Zomrel 17. augusta 2008 v Bratislave.
Ocenenia:
1968 získal titul zaslúžilý umele
1992 sa stal čestným občanom mesta Vrútky
2001 prezident Rudolf Schuster mu prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Od roku 1956 bol členom Činohry SND. Na javisku SND stál už ako študent v roku 1939, kde pôsobil až do roku 1997. Za šesťdesiat rokov vytvoril v SND skoro 200 postáv – činoherných i operných. Účinkoval v rozhlasových programoch. Za Slovenského národného povstania pomáhal zakladať Frontové divadlo.
Známy bol aj ako spevák a interpret slovenských ľudových piesní. Vo svojom repertoári mal významné operné i činoherné úlohy. V roku 1949 stvárnil prvého Štelinu v slávnej Suchoňovej opere Krútňava. V opere národného divadla debutoval v roku 1946 vo veľkovýpravnej Musorgského opere Boris Godunov. Spieval aj v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Dvořákovej Rusalke či Verdiho Donovi Carlosovi.
Na činohernej scéne zase stvárnil úlohy v dielach Shakespeara, Schillera, Moliéra, Goldoniho. V legendárnom muzikáli Na skle maľované účinkoval dvadsať rokov ako Žandár Rozvážny. Poslednú úlohu naštudoval v inscenácii Tančiareň, v ktorej naposledy účinkoval 2. júna 2007.
Vo filme debutoval v roku1947 v Bielikovom Varúj, ďalej hral v 1953 Rodná zem, 1957 Posledná bosorka, 1968 Niet inej cesty, 1973 Skrytý prameň, 1975 Stretnutie, 1976 Červené víno I, II., 1985 Kára plná bolesti a mnoho ďalších. Naposledy hral vo filme Kruté radosti v roku 2002.
Svoje spomienky zhrnul do knižiek "Pierot s puškou" (1984) a "Pierot bez pušky" (2000). S veľkou láskou sa venoval kresleniu a maľovaniu, usporadúval aj svoje výstavy (Na scenári maľované).
Herečka bola aj jeho manželka Eva Krížikova a švagriná Elena Pappová – Zvaríková (1935 – 1974). Zomrel 17. augusta 2008 v Bratislave.
Ocenenia:
1968 získal titul zaslúžilý umele
1992 sa stal čestným občanom mesta Vrútky
2001 prezident Rudolf Schuster mu prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
