Slovenský divadelný a televízny režisér, vysokoškolský pedagóg Igor Ciel sa narodil 13. apríla 1931 v Rožňave. Blízky vzťah mal k herectvu: začínal ako divadelný ochotník, neskôr režisér vo Zvolene a Nitre, v roku 1958 si zahral vedľajšiu postavu vo filme Františka Kudláča Posledný návrat.

Kým ho na druhý pokus prijali na réžiu na VŠMU v Bratislave, študoval divadelnú vedu a estetiku. Od roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave. Nakrútil viac ako 140 titulov televíznych seriálov, filmov a inscenácií. V Hlavnej redakcii literárno-dramatického vysielania ČST sa venoval adaptáciám slovenských, ale najmä svetových autorov. Patril k tvorcom divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. Medzi jeho najznámejšie seriály patria Parížski mohykáni (1971), Vivat Beňovský! (1975),Louis Pasteur (1977), Barbora Rösselová (1979), televízne filmy Dvaja (1970), Ruy Blas (1979), Magma(1983), Ulička stratených snov (1985), adaptácia knihy Martina Rázusa Júlia (1990), Naša Gizka, neviniatka(1993). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení.

Od roku 1962 pôsobil na Divadelnej fakulte, keď sa v roku 1974 otvorila na VŠMU Katedra filmovej a televíznej tvorby, stal sa vedúcim katedry. V roku 1990 stál pri formovaní Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. V deväťdesiatych rokoch pôsobil v Rade STV, v roku 1993 bol jej predsedom.

Zomrel 4. júla 2010 v Bratislave.