Imrich Stacho sa narodil sa v roku 1931 v Trnave. Jeho futbalová kariéra bola spätá predovšetkýcm s dresom Spartaka Trnava.
Svoje prvé futbalové stretnutie za vtedajší TŠS odohral Imrich Stacho 24. apríla 1948 ako 16 a pol ročný a dorastencom...
Životopis
Imrich Stacho sa narodil sa v roku 1931 v Trnave. Jeho futbalová kariéra bola spätá predovšetkýcm s dresom Spartaka Trnava.
Svoje prvé futbalové stretnutie za vtedajší TŠS odohral Imrich Stacho 24. apríla 1948 ako 16 a pol ročný a dorastencom vychytal titul majstra Československa.
Celú svoju aktívnu činnosť bol rodák z Kopánky verný trnavskému dresu, čo je v dnešnej dobe vzácnosť. Bolo to v rokoch 1947 - 1952 a 1954 - 1966, teda úctyhodných 17 sezón. Dvojročné prerušenie pre vojenské povinnosti strávil v dresoch ATK a Tankista Praha. Návrat domov bol radostný, hneď v prvom zápase vyhral Spartak v Lučenci 6:1 a vybojoval si postup do 1. futbalovej ligy. V nej debutoval Stacho na jar 1950 doma proti Tepliciam (1:1).
V najvyššej súťaži odchytal „Capan“ celkom 211 stretnutí, čo ho radí na historické druhé miesto medzi trnavskými gólmanmi, hneď za Dušanom Keketim (309). Hoci bol brankár, strelil i 10 ligových gólov z jedenástok. Prvýkrát sa tak stalo na jeseň 1956 pri víťazstve 1:0 doma nad Baníkom Kladno. Ďalších 11 gólov zaznamenal v nižších súťažiach, neúspešný bol len dva razy. Posledné stretnutie za Trnavu odchytal Imrich Stacho na jeseň 1965 v Trenčíne, po heroickom výkone si do futbalového dôchodku odniesol posledný gól. Na jar 1966 ho vystriedal medzi žrďami Pepo Geryk, ktorý sa stal jeho nástupcom. Skvelé Stachove výkony nezostali bez povšimnutia ani u zostavovateľov československej reprezentácie. V drese so štátnym znakom na prsiach stál medzi žrďami v 23 zápasoch, z čoho bolo 12 víťazných. Štartoval na MS 1954 vo Švajčiarsku, bol na MS 1958 vo Švédsku a odchytal aj štyri stretnutia v Pohári národov, neskôr premenovaných na ME. V jednom z týchto duelov, 10. mája 1959 v Bratislave proti Írsku, premenenou penaltou už v 3. min otvoril skóre a prispel k výhre našich farieb v pomere 4:0. V národnom mužstve začínal i končil proti Rumunsku, oba duely sme vyhrali zhodne 2:0.
V poslednom reprezentačnom zápase mu povolilo koleno a začali sa zdravotné ťažkosti. Neskôr na čas ustúpili, no definitívnu bodku dalo nešťastné zranenie v rozlúčkovom zápase jeho veľkého priateľa Laca Pavloviča, 11. mája 1966 v Prešove. Diagnóza bola krutá - roztrhnutá achilovka znamenala koniec aktívneho futbalu a vyradila ho z kolektívu bílých andelov, ktorý začínal naberať majstrovské kontúry.
Imrich Stacho bol brankárom moderného štýlu a koncepcie. Charakteristický bol pre neho mimoriadny reflex a rýchle založenie útočnej akcie. Ovládal šestnástku a bol výborným dirigentom obrany. Svoj brankársky priestor opúšťal len vtedy, keď išiel prekonať svoj proťajšok - z pokutového kopu.
Zaujímavosti:
Legendárny sovietsky brankár Lev Jašin mal za svoj brankársky vzor práve Stacha. A o tom, že ho poznal celý futbalový svet svedčí aj fakt, že pošta mu doručila list z Južnej Ameriky, na ktorom bolo ako adresa uvedené iba: Capan, Európa!
Imrich Stacho získal počas svojej futbalovej kariéry viaceré ocenenia, okrem iných to bolo Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnava a Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorú mu v roku 1997 udelil SFZ.
Svoje prvé futbalové stretnutie za vtedajší TŠS odohral Imrich Stacho 24. apríla 1948 ako 16 a pol ročný a dorastencom vychytal titul majstra Československa.
Celú svoju aktívnu činnosť bol rodák z Kopánky verný trnavskému dresu, čo je v dnešnej dobe vzácnosť. Bolo to v rokoch 1947 - 1952 a 1954 - 1966, teda úctyhodných 17 sezón. Dvojročné prerušenie pre vojenské povinnosti strávil v dresoch ATK a Tankista Praha. Návrat domov bol radostný, hneď v prvom zápase vyhral Spartak v Lučenci 6:1 a vybojoval si postup do 1. futbalovej ligy. V nej debutoval Stacho na jar 1950 doma proti Tepliciam (1:1).
V najvyššej súťaži odchytal „Capan“ celkom 211 stretnutí, čo ho radí na historické druhé miesto medzi trnavskými gólmanmi, hneď za Dušanom Keketim (309). Hoci bol brankár, strelil i 10 ligových gólov z jedenástok. Prvýkrát sa tak stalo na jeseň 1956 pri víťazstve 1:0 doma nad Baníkom Kladno. Ďalších 11 gólov zaznamenal v nižších súťažiach, neúspešný bol len dva razy. Posledné stretnutie za Trnavu odchytal Imrich Stacho na jeseň 1965 v Trenčíne, po heroickom výkone si do futbalového dôchodku odniesol posledný gól. Na jar 1966 ho vystriedal medzi žrďami Pepo Geryk, ktorý sa stal jeho nástupcom. Skvelé Stachove výkony nezostali bez povšimnutia ani u zostavovateľov československej reprezentácie. V drese so štátnym znakom na prsiach stál medzi žrďami v 23 zápasoch, z čoho bolo 12 víťazných. Štartoval na MS 1954 vo Švajčiarsku, bol na MS 1958 vo Švédsku a odchytal aj štyri stretnutia v Pohári národov, neskôr premenovaných na ME. V jednom z týchto duelov, 10. mája 1959 v Bratislave proti Írsku, premenenou penaltou už v 3. min otvoril skóre a prispel k výhre našich farieb v pomere 4:0. V národnom mužstve začínal i končil proti Rumunsku, oba duely sme vyhrali zhodne 2:0.
V poslednom reprezentačnom zápase mu povolilo koleno a začali sa zdravotné ťažkosti. Neskôr na čas ustúpili, no definitívnu bodku dalo nešťastné zranenie v rozlúčkovom zápase jeho veľkého priateľa Laca Pavloviča, 11. mája 1966 v Prešove. Diagnóza bola krutá - roztrhnutá achilovka znamenala koniec aktívneho futbalu a vyradila ho z kolektívu bílých andelov, ktorý začínal naberať majstrovské kontúry.
Imrich Stacho bol brankárom moderného štýlu a koncepcie. Charakteristický bol pre neho mimoriadny reflex a rýchle založenie útočnej akcie. Ovládal šestnástku a bol výborným dirigentom obrany. Svoj brankársky priestor opúšťal len vtedy, keď išiel prekonať svoj proťajšok - z pokutového kopu.
Zaujímavosti:
Legendárny sovietsky brankár Lev Jašin mal za svoj brankársky vzor práve Stacha. A o tom, že ho poznal celý futbalový svet svedčí aj fakt, že pošta mu doručila list z Južnej Ameriky, na ktorom bolo ako adresa uvedené iba: Capan, Európa!
Imrich Stacho získal počas svojej futbalovej kariéry viaceré ocenenia, okrem iných to bolo Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnava a Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka, ktorú mu v roku 1997 udelil SFZ.