Zaslúžilý umelec Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Martine, slovenský hudobný skladateľ, klavirista, hudobný aranžér, hudobný režisér, hudobný organizátor, folklorista a zberateľ ľudových artefaktov.Absolvent Štátneho konzervatória...
Životopis
Zaslúžilý umelec Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Martine, slovenský hudobný skladateľ, klavirista, hudobný aranžér, hudobný režisér, hudobný organizátor, folklorista a zberateľ ľudových artefaktov.
Absolvent Štátneho konzervatória pokračoval v univerzitných štúdiách na Katedre hudobnej vedy UK. Počas štúdií sa zapájal do umeleckého úsilia mladej generácie - svojich spolužiakov a rovesníkov (Divadlo pantomímy, Divadlo poézie, Divadlo hudby, Divadlo obrazov atd.), ktorá sa orientovala na moderné prúdy a intenzívne sa venoval samovzdelávaniu v rôznych oblastiach umenia, čo bolo napokon príznačné pre celý jeho život.
Zlomové a určujúce pre jeho ďalšiu tvorbu boli jeho prvé stretnutia (1960 -61) s Lúčnicou a prof. Štefanom Nosáľom.
Vytvoril množstvo hudobných diel, samostatných i v spolupráci s inými umelcami, napr.:
- hudba k filmom a televíznym inscenáciám (okolo 160, napr: Pacho , hybský zbojník, Neďaleko do neba, Sváko Ragan, Alžbetin dvor./,
- scénická hudba pre rozhlas, divadlá a rôzne malé javiskové formy,
- spracovania sakrálnych tém: časti zbierky Andreja Kmeťa - Betlehemský večný salaš, anonym z XVIII. stor. – Bardejovské pastorely, hudba k scénickému tancu: Cesty života,
- viac ako 130 opusov pre Lúčnicu a SĽUK, množstvo kompozícií pre OĽUN, spracovania pre mnohých spevákov (H. Hulejová, H. Záhradníková, D. Laščiaková, M. Seredič, J. Ambróz, A. Vargicová, ĽH bratov Muchovcov, atď.
Neúnavne a systematicky spolupracoval na podpore folklórneho hnutia na Slovensku. So SĽUK-om spolupracoval v rokoch 1967 – 1996. V tomto čase vytvoril hudbu k 43 programovým číslam. Bol iniciátorom a autorom hudby k programu Haravara, ktorý žiaľ, v roku 1996 nestihol dokončiť – hudbu po jeho smrti dopísal Ivan Dubecký.
Pre Svetozára Stračinu bolo mimoriadne dôležité stretávať sa s nositeľmi tradičnej ľudovej kultúry, ktorí boli pre neho jedným z najvýznamnejších inšpiračných zdrojov. Mal bohaté kontakty s ľuďmi pôsobiacimi v oblasti scénického folklorizmu – najmä v začiatkoch to bola významná spolupráca so súbormi Marína a Vršatec. Na mnohých súťažiach a prehliadkach scénicky spracovaného folklóru bol nekompromisným kritikom, ale predovšetkým láskavým radcom v otázkach hudobnej produkcie súborov i jednotlivcov.
Mimoriadne významná je jeho spolupráca s V. J. Gruskom, J. Dubovcom a ďalšími na tvorbe gramoalbumov s tradičnou hudbou Oravy, Liptova, Podpoľania, Pohronia, Kysúc a Terchovskej doliny.
K 70. výročiu narodenia hudobného skladateľa vyšla Publikácia s názvom SVETOZÁR STRAČINA, ktorá je knihou spomienok na jedného z najvýznamnejších hudobných skladateľov Slovenska druhej polovice minulého storočia. Okrem odborných hodnotení muzikológov sú v nej úsmevné príbehy i vtipné fotografie, pretože Svetozár Stračina bol nielen neopakovateľným majstrom piatich čiar, ale aj tvorcom neformálnej zábavy.
Absolvent Štátneho konzervatória pokračoval v univerzitných štúdiách na Katedre hudobnej vedy UK. Počas štúdií sa zapájal do umeleckého úsilia mladej generácie - svojich spolužiakov a rovesníkov (Divadlo pantomímy, Divadlo poézie, Divadlo hudby, Divadlo obrazov atd.), ktorá sa orientovala na moderné prúdy a intenzívne sa venoval samovzdelávaniu v rôznych oblastiach umenia, čo bolo napokon príznačné pre celý jeho život.
Zlomové a určujúce pre jeho ďalšiu tvorbu boli jeho prvé stretnutia (1960 -61) s Lúčnicou a prof. Štefanom Nosáľom.
Vytvoril množstvo hudobných diel, samostatných i v spolupráci s inými umelcami, napr.:
- hudba k filmom a televíznym inscenáciám (okolo 160, napr: Pacho , hybský zbojník, Neďaleko do neba, Sváko Ragan, Alžbetin dvor./,
- scénická hudba pre rozhlas, divadlá a rôzne malé javiskové formy,
- spracovania sakrálnych tém: časti zbierky Andreja Kmeťa - Betlehemský večný salaš, anonym z XVIII. stor. – Bardejovské pastorely, hudba k scénickému tancu: Cesty života,
- viac ako 130 opusov pre Lúčnicu a SĽUK, množstvo kompozícií pre OĽUN, spracovania pre mnohých spevákov (H. Hulejová, H. Záhradníková, D. Laščiaková, M. Seredič, J. Ambróz, A. Vargicová, ĽH bratov Muchovcov, atď.
Neúnavne a systematicky spolupracoval na podpore folklórneho hnutia na Slovensku. So SĽUK-om spolupracoval v rokoch 1967 – 1996. V tomto čase vytvoril hudbu k 43 programovým číslam. Bol iniciátorom a autorom hudby k programu Haravara, ktorý žiaľ, v roku 1996 nestihol dokončiť – hudbu po jeho smrti dopísal Ivan Dubecký.
Pre Svetozára Stračinu bolo mimoriadne dôležité stretávať sa s nositeľmi tradičnej ľudovej kultúry, ktorí boli pre neho jedným z najvýznamnejších inšpiračných zdrojov. Mal bohaté kontakty s ľuďmi pôsobiacimi v oblasti scénického folklorizmu – najmä v začiatkoch to bola významná spolupráca so súbormi Marína a Vršatec. Na mnohých súťažiach a prehliadkach scénicky spracovaného folklóru bol nekompromisným kritikom, ale predovšetkým láskavým radcom v otázkach hudobnej produkcie súborov i jednotlivcov.
Mimoriadne významná je jeho spolupráca s V. J. Gruskom, J. Dubovcom a ďalšími na tvorbe gramoalbumov s tradičnou hudbou Oravy, Liptova, Podpoľania, Pohronia, Kysúc a Terchovskej doliny.
K 70. výročiu narodenia hudobného skladateľa vyšla Publikácia s názvom SVETOZÁR STRAČINA, ktorá je knihou spomienok na jedného z najvýznamnejších hudobných skladateľov Slovenska druhej polovice minulého storočia. Okrem odborných hodnotení muzikológov sú v nej úsmevné príbehy i vtipné fotografie, pretože Svetozár Stračina bol nielen neopakovateľným majstrom piatich čiar, ale aj tvorcom neformálnej zábavy.
