Václav Švorc (brat Národnej umelkyni Jiřiny Švorcovej - Žena za pultem) po ukončení Pražského konzervatória v roku 1943 (kde boli jeho majstramy profesory: Frejka, Plachý, Podhorský a Salzer) hneď dostal pozvánku, aby sa stal členom Národného...
Životopis
Václav Švorc (brat Národnej umelkyni Jiřiny Švorcovej - Žena za pultem) po ukončení Pražského konzervatória v roku 1943 (kde boli jeho majstramy profesory: Frejka, Plachý, Podhorský a Salzer) hneď dostal pozvánku, aby sa stal členom Národného divadla v Prahe. On dal radšej prednosť divadelnej spoločnosti Jaroslava Bittla, kde si mohol zahrať niekoľko vážnejších a pekných rolí. Po roku prijal výzvu, a stal sa členom Národného divadla v Prahe (1944-1990), kde prežil celú svoju divadelnú kariéru.
V prvých obdobiach dostával lyrické, chlapčenské postavy, ako postavu Zajíčka v Lucerne od Jiráska , v Zeyerovej rozprávke Radúza. Najviac vystupoval v českých repertoároch, drámach sovietských autorov ako napr. Laptjev v Gorkého hre Dostigajev a tí druhí, alebo generál v “Bílých čápech nad Brestem”.
Jeho ľudskosť a umelecká spoľahlivosť sa osvedčila aj vtedy, keď činohra Národného divadla prežívala ťažké obdobie. Václav Švorc v roku 1951-1956 priložil ruku k práci a ako šéf činohry dal priestor kvalitným dielam a stal sa aj asistentom režiséra. V týchto div. hrách aj on zahral rôzne postavy, napr. Maxim Gorkij - Nepriatelia, rola-Rjabcov, Anatolij Surov - Zelená ulica, rola Modest, A.N.Ostrovskij - Neskorá láska, rola Dormedont, William Shakespeare – Benátsky kupec, Salerio, Pacient sto trinásť od.P. Karvaša, v roli dr. Pavel Cíž, kde striedavo hrali túto postavu s veľkým majstrom Karelom Högerom.
Vďaka režisérke Lídy Engelové ( v r.1987 - 88) v divadelnej hre : John Murrell - Posledné leto (život Sarah Bernhardtovej) mohol si zahrať aj so svojou sestrou herečkou Jiřinou Švorcovou na divadelnej scéne.
V rokoch 1973 do 1981 ako šéf Národného divadla dal miesto aj mladým talentom.
Aj český film mu dal príležitosť aby si zahral v niekoľkých filmoch, ale Československá televízia ho mnohokrát obsadila do rôznych postáv, ako napr. dramatizácia knihy Chlieb a piesne, Ľudia na križovatke, Frýdové knihy: Kat nepočká, Sklenený vrch, alebo jeho nezabudnuteľná postava Tulák v hre Zo života hmyzu od Karla a Jozefa Čapkových, alebo inscenácia Zvítezila pravda delníkova.
Našiel ho aj Československý rozhlas a dal mu rolu v rozh. hre od Vladislava Vančuru Usmívající se devče.
Aj keď bol Václav Švorc už dávno na dôchodku, nikdy nezabudol, že je posolom kultúry a pravidelne naštudovával rôzne role a s Výborom Národnej Kultúry na viacerých miestach rozdával diela básnikov a spisovateľov, aby český národ bol obohatený o diela zo sveta literatúry.
V dnešnej dobe oslavujúci deväťdesiatročný zaslúžilý umelec (1979) a Laureát státní ceny (1974) Václav Švorc, držiteľ Rádu práce (v juli 1989), ktoré dostal od prezidenta ČSSR za celoživotnú angažovanosť v umeleckej činnosti a za obetavú prácu pre socialistickú spoločnosť, zároven pri tejto príležitosti obdržal aj blahoželanie od generálneho tajomníka UV KSČ M. Jakeša, ktorý vysoko hodnotil jeho kultúrnu a politickú činnosť, je v dnešnej dobe druhím naším najstarším hercom, žijúci v Českej republike.
V prvých obdobiach dostával lyrické, chlapčenské postavy, ako postavu Zajíčka v Lucerne od Jiráska , v Zeyerovej rozprávke Radúza. Najviac vystupoval v českých repertoároch, drámach sovietských autorov ako napr. Laptjev v Gorkého hre Dostigajev a tí druhí, alebo generál v “Bílých čápech nad Brestem”.
Jeho ľudskosť a umelecká spoľahlivosť sa osvedčila aj vtedy, keď činohra Národného divadla prežívala ťažké obdobie. Václav Švorc v roku 1951-1956 priložil ruku k práci a ako šéf činohry dal priestor kvalitným dielam a stal sa aj asistentom režiséra. V týchto div. hrách aj on zahral rôzne postavy, napr. Maxim Gorkij - Nepriatelia, rola-Rjabcov, Anatolij Surov - Zelená ulica, rola Modest, A.N.Ostrovskij - Neskorá láska, rola Dormedont, William Shakespeare – Benátsky kupec, Salerio, Pacient sto trinásť od.P. Karvaša, v roli dr. Pavel Cíž, kde striedavo hrali túto postavu s veľkým majstrom Karelom Högerom.
Vďaka režisérke Lídy Engelové ( v r.1987 - 88) v divadelnej hre : John Murrell - Posledné leto (život Sarah Bernhardtovej) mohol si zahrať aj so svojou sestrou herečkou Jiřinou Švorcovou na divadelnej scéne.
V rokoch 1973 do 1981 ako šéf Národného divadla dal miesto aj mladým talentom.
Aj český film mu dal príležitosť aby si zahral v niekoľkých filmoch, ale Československá televízia ho mnohokrát obsadila do rôznych postáv, ako napr. dramatizácia knihy Chlieb a piesne, Ľudia na križovatke, Frýdové knihy: Kat nepočká, Sklenený vrch, alebo jeho nezabudnuteľná postava Tulák v hre Zo života hmyzu od Karla a Jozefa Čapkových, alebo inscenácia Zvítezila pravda delníkova.
Našiel ho aj Československý rozhlas a dal mu rolu v rozh. hre od Vladislava Vančuru Usmívající se devče.
Aj keď bol Václav Švorc už dávno na dôchodku, nikdy nezabudol, že je posolom kultúry a pravidelne naštudovával rôzne role a s Výborom Národnej Kultúry na viacerých miestach rozdával diela básnikov a spisovateľov, aby český národ bol obohatený o diela zo sveta literatúry.
V dnešnej dobe oslavujúci deväťdesiatročný zaslúžilý umelec (1979) a Laureát státní ceny (1974) Václav Švorc, držiteľ Rádu práce (v juli 1989), ktoré dostal od prezidenta ČSSR za celoživotnú angažovanosť v umeleckej činnosti a za obetavú prácu pre socialistickú spoločnosť, zároven pri tejto príležitosti obdržal aj blahoželanie od generálneho tajomníka UV KSČ M. Jakeša, ktorý vysoko hodnotil jeho kultúrnu a politickú činnosť, je v dnešnej dobe druhím naším najstarším hercom, žijúci v Českej republike.
